Európska únia a budúcnosť čistokrvnej kynológie: Od politických tlakov k historickej ofenzíve FCI

15.11.2026

Čistokrvný chov psov v Európe sa nachádza na historickej križovatke. Kým v minulosti sa chovateľské diskusie točili predovšetkým okolo výstavných úspechov, pracovných skúšok a štandardov jednotlivých plemien, dnes o osude kynológie rozhodujú rokovacie sály v Bruseli, európske súdne dvory a medzinárodné dohovory. Do roku 2030 musí každá členská krajina implementovať novú európsku legislatívu do svojich národných zákonov, čo od základov zmení pravidlá pre každého chovateľa na kontinente.

Aby sme dokázali obhájiť stáročnú prácu našich predkov, ktorí vyšľachtili stovky unikátnych plemien schopných prežiť vojny aj spoločenské prevraty, musíme presne rozumieť tomu, odkiaľ fúka legislatívny vietor, aké nariadenia sú na stole a ako sa za naše práva postavila Medzinárodná kynologická federácia (FCI).

"Až 290 z 364 plemien uznaných FCI pochádza z Európy. Toto dedičstvo si zaslúži, aby sme ho chránili a vážili si ho." Jose M. Doval

Politické pozadie v Bruseli: Keď zákony tvoria aktivisti namiesto genetikov

Súčasný tlak na sprísňovanie pravidiel chovu v Európskej únii nevznikol zo dňa na deň. Ochrana zvierat sa stala jednou z vlajkových tém v Európskom parlamente, pričom najsilnejší reštriktívny smer prichádza z prostredia frakcie Zelených (The Greens/EFA), socialistov (S&D) a liberálnej frakcie Obnovme Európu (Renew Europe). Práve na tejto pôde pôsobia aj slovenskí europoslanci s výrazným environmentálnym a aktivistickým pozadím, predovšetkým podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík (v minulosti profesijne pôsobil v globálnych organizáciách ako Four Paws či Greenpeace) a ekológ Michal Wiezik.

Kameňom úrazu európskej politiky nie je samotný úmysel chrániť zvieratá a bojovať proti nelegálnym množiarňam, s ktorým súhlasí každý slušný kynológ. Problémom je to, že tvorcovia politík roky čerpali podklady takmer výlučne od nadnárodných mimovládnych organizácií (ako sú Eurogroup for Animals, Four Paws, PETA, RSPCA či Dogs Trust), ktoré disponujú stomiliónovými rozpočtami na profesionálny lobing.

Keď zákony píšu aktivisti od stola bez konzultácie s kynologickou praxou, výsledkom sú plošné byrokratické absurdnosti. Návrhy európskych regulácií tak prinášajú napríklad požiadavky, pri ktorých sa chovateľ s desiatimi psami (vrátane starých zaslúžilých jedincov na dôchodku a šteniat) v očiach úradov mení na komerčnú prevádzku a musí si zmluvne zabezpečiť oficiálneho opatrovníka zvierat. Kým nelegálny čierny trh a priekupníci pre štátne registre vôbec neexistujú, celá ťarcha nových kontrol a zákazov dopadá na transparentných, registrovaných chovateľov s preukazom pôvodu.

Veda ako politická zbraň a prelomové víťazstvo v Rakúsku

Súčasťou tlaku na organizovanú kynológiu sa stalo aj účelové interpretovanie veterinárnych štúdií pod heslom boja proti "týraniu chovom" (tzv. Qualzucht). Z klinických záznamov veterinárnych ambulancií, kam logicky prichádzajú choré jedince, často bez akéhokoľvek preukazu pôvodu, sa začali robiť plošné závery pre celé plemená. V Nemecku zašiel úradnícky výklad až tak ďaleko, že z výstav začali vylučovať úplne zdravé psy len preto, že majú dlhé uši, hoci im táto funkčná anatómia historicky pomáha pri rýchlom sledovaní stopy zveri.

Rok 2026 však priniesol mimoriadne dôležitý právny precedens, ktorý ukázal, že ideologické výklady pred skutočnou vedou neobstoja. V júni 2026 rozhodol Krajinský správny súd v rakúskom Štajersku v spore, kde miestny ombudsman pre ochranu zvierat zažaloval propagáciu plemena Xoloitzcuintle (mexický naháč). Ombudsman tvrdil, že chýbajúca srsť predstavuje poruchu termoregulácie a týranie chovom.

Súd sa však oprel o exaktné veterinárne posudky a žalobu zamietol. Rozhodnutie jasne deklarovalo, že ide o prastaré plemeno s prirodzenou genetickou adaptáciou, pričom termoregulácia psa prebieha primárne dýchacími cestami a jeho koža je plne funkčná. Rakúsky súd tým vyslal celej Európe jasný signál: prirodzenú rozmanitosť a historickú adaptáciu plemien nemožno plošne kriminalizovať, pokiaľ zvieraťu nespôsobujú reálne utrpenie.

Slovenský preklad • FCI (Fédération Cynologique Internationale)

Dôležitá správa z Rakúska

„Naša rakúska členská organizácia, Österreichischer Kynologenverband (ÖKV), nás informovala, že Krajinský správny súd v Štajersku zamietol odvolanie podané regionálnym úradom ombudsmana pre ochranu zvierat v prípade týkajúcom sa zobrazovania bezsrstých psov. Podľa ÖKV súd potvrdil, že bezsrstosť plemien, akými sú peruánsky naháč, mexický naháč (Xoloitzcuintle) a čínsky chocholatý pes, nie je sama osebe znakom tzv. „Qualzucht“ (chovu spôsobujúceho utrpenie) podľa rakúskeho zákona o ochrane zvierat.

Gratulujeme ÖKV k tomuto výsledku!“

FCI v ofenzíve: Odborný dialóg priamo s tvorcami legislatívy EÚ

Mnohí chovatelia sa v uplynulých rokoch pýtali, čo robí na našu obranu strešná organizácia FCI. Odpoveďou je systematická práca, ktorá od roku 2023 prebieha v zákulisí európskych inštitúcií a v novembri 2026 vyvrcholila otvoreným strategickým rokovaním.

Dňa 11. novembra 2026 zorganizovala FCI pre všetky národné kynologické organizácie a odborné komisie veľkú online konferenciu o nových reguláciách EÚ a akčnom pláne do roku 2030 (FCI online CONFERENCE on the new EU regulations). Vedenie FCI na čele s prezidentom Dr. Tamásom Jakkelom a prezidentom Európskej sekcie FCI Josém Miguelom Dovalom dokázalo posadiť za jeden rokovací stôl špičkových kynológov priamo s tými, ktorí v Bruseli tvoria a schvaľujú zákony.

Na konferencii vystúpili kľúčové osobnosti európskej politiky a kynológie:

• Jagna Marczulajtis-Walczak: Poslankyňa Európskeho parlamentu, ktorá prezentovala chovateľstvo z politickej perspektívy.

• Lucie Carrouée: Zástupkyňa vedúceho oddelenia DG SANTE (Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zdravie a bezpečnosť potravín), ktorá predstavila pripravované legislatívne rozhodnutia budúcnosti.

• Dr. Tamás Jakkel a José Doval: Lídri FCI a jej Európskej sekcie, ktorí zhrnuli doterajšie kroky od roku 2023 a strategický prístup k ochrane plemien.

• Herdis Hallmarsdottir a Attila Márton: Členka prezídia Európskej sekcie FCI a PR poradca FCI, ktorí detailne rozobrali relevantné časti nariadenia a komunikačné stratégie pre zvládnutie výziev.

Tento proaktívny krok vyvolal vo svetovej kynologickej komunite obrovskú vlnu podpory a optimizmu. Renomovaní posudzovatelia a chovatelia z celej Európy (ako Janusz Opara, George Kostopoulos, Pedro Delerue či Paul Stanton) vyzdvihli prácu tímu Európskej sekcie FCI a zdôraznili, že otvorený dialóg podložený vedeckými dôkazmi je jedinou správnou cestou vpred.

"Dovolíme vám ponechať si vaše plemená pod podmienkou, že odteraz ich budete chovať správne, s prísnymi kritériami a so zdravím ako prvoradou prioritou."

Takto zhrnul hlavné posolstvo Európskej únie smerom k chovateľom kynológ a publicista George Kostopoulos. FCI tak vybojovala pre organizovanú kynológiu miesto za rokovacím stolom, kde sa odborné vedomosti a skúsenosti chovateľov konečne berú do úvahy pri tvorbe legislatívy.

Slovenský preklad • Dr. Tamás Jakkel (prezident FCI)

Online KONFERENCIA FCI o nových nariadeniach EÚ. Dňa 11. novembra (streda) o 13:00 SEČ.

„Čo sa už urobilo od roku 2023 a aký je akčný plán dovtedy, kým si každá krajina nevytvorí vlastnú legislatívu v rámci legislatívy EÚ v roku 2030? STRETNITE SA s tými, ktorí v EÚ prijímajú rozhodnutia! VŠETKY členské kynologické organizácie FCI a príslušné komisie dostali odkaz s pozvánkou pred 2 týždňami. Podrobný program nájdete v komentári.“

Slovenský preklad • José Miguel Doval (prezident Európskej sekcie FCI)

„Dnes som v Bruseli absolvoval stretnutie s európskym komisárom pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat, pánom Olivérom Várhelyim. Tlmočil som pripravenosť Európskej sekcie FCI spolupracovať na implementácii a príprave európskych nariadení týkajúcich sa dobrých životných podmienok (welfare), prepravy a vysledovateľnosti psov a mačiek. Naším cieľom je prispieť vedomosťami a skúsenosťami, ktoré európski chovatelia nadobúdali po stáročia, ako aj vedeckými dôkazmi podporujúcimi moderný selektívny chov ako prostriedok na prevenciu a elimináciu určitých zdravotných problémov.

Komisár potvrdil postoj Európskej komisie proti zakazovaniu akéhokoľvek plemena psov a zdôraznil hodnotu nášho prínosu. Európska sekcia FCI bude prítomná na každom fóre, kde sa diskutuje o záležitostiach týkajúcich sa psov, a počas celého tohto významného procesu bude úzko spolupracovať s FCI. Všade tam, kde to bude potrebné, budeme brániť a podporovať naše národné kynologické organizácie, chovateľské kluby, chovateľov, vystavovateľov, nadšencov kynologických športov a majiteľov. A, samozrejme, našich psov!

Až 290 z 364 plemien uznaných FCI pochádza z Európy. Toto dedičstvo si zaslúži, aby sme ho chránili a vážili si ho.“

Konkrétne porovnanie: Pravidlá FCI verzus Nariadenie (EÚ) 2026/1818

Aby sme vedeli, na čo sa musia národné organizácie a chovatelia do roku 2030 pripraviť, členka prezídia Európskej sekcie FCI Herdis Hallmarsdottir spracovala na konferencii presné porovnanie súčasných pravidiel FCI a požiadaviek nového Nariadenia (EÚ) 2026/1818 (články 5, 8, 16 a Príloha I, bod 3). Kým v základných princípoch zdravia sa obe strany zhodujú, v konkrétnych chovateľských rozhodnutiach prináša EÚ striktné zákonné limity:

• Zdravie a konformácia: FCI vyžaduje funkčne a dedične zdravé psy s vyrovnanou povahou bez škodlivých preháňaní, kým EÚ prikazuje priamo minimalizovať riziká genotypu a vylúčiť nadmerné znaky ohrozujúce welfare.

• Výber do chovu: Pri podozrení na nadmerne vyvinutý znak nariadenie EÚ vyžaduje pred zaradením jedinca do chovu povinnú konzultáciu s veterinárom alebo nezávislou kvalifikovanou osobou pod jeho dohľadom.

• Blízka príbuzenská plemenitba: Okrem súrodencov a línie rodič – potomok EÚ plošne zakazuje aj párenie polovičných súrodencov a spojenie starý rodič – vnúča. Výnimku môžu udeliť len štátne orgány pre málopočetné lokálne plemená.

• Prirodzený pôrod a cisárske rezy: Kým FCI zastavuje chov pri anatomickej neschopnosti prirodzeného pôrodu, EÚ zavádza striktný zákaz ďalšieho chovu po dvoch cisárskych rezoch bez ohľadu na ich príčinu.

• Vek a frekvencia vrhov: EÚ zakazuje krytie pred druhým háraním a dovoľuje najviac 3 vrhy za 2 roky s následnou ročnou pauzou. Chov u súk od 8 rokov veku podmieňuje písomným potvrdením veterinára.

• DNA testy a genetická diverzita: FCI odporúča 5 % limit potomstva na plemenníka za 5 rokov a prísne pravidlá pre párovanie recesívnych prenášačov. EÚ bude zakázané genotypy definovať postupne cez delegované akty.

Stratégia UNESCO: Chov psov ako nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva

Popri politických rokovaniach v Bruseli sa v európskej kynológii sformovala ešte jedna mimoriadne silná obranná stratégia: povýšenie čistokrvného chovu na medzinárodne chránené kultúrne dedičstvo pod záštitou UNESCO.

Inšpiráciou sa stalo Turkménsko, ktoré oficiálne zapísalo "umenie chovu turkménskeho alabaja" na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Kľúčovým detailom tohto zápisu je fakt, že UNESCO nechráni samotného psa ako biologický druh, ale chráni tradičnú metódu chovu, historický proces selekcie a kultúrny význam plemena v spoločnosti.

Presne touto cestou sa vydalo Francúzsko. Francúzska národná kynologická organizácia Société Centrale Canine (SCC) spustila rozsiahly projekt na získanie uznania UNESCO pre 59 plemien psov francúzskeho pôvodu. Od bretónskeho španiela a duriča porcelána až po francúzskeho buldočka, čím vyzdvihuje stáročnú šľachtiteľskú prácu chovateľov. Zápis tradičného chovateľského procesu do dedičstva UNESCO poskytuje národným plemenám silný medzinárodnoprávny štít proti neuváženým politickým zákazom.

Zodpovednosť začína u nás: Čo musíme urobiť ako chovatelia

FCI na európskej úrovni urobila obrovský kus práce a otvorila dvere k racionálnemu dialógu s Európskou komisiou aj parlamentom. Aby však naši zástupcovia v Bruseli dokázali čistokrvný chov pri príprave delegovaných aktov a národných zákonov do roku 2030 definitívne obhájiť, musíme im dať do rúk nepriestrelné argumenty priamo z našej praxe.

Je čas opustiť "múr nárekov", prestať hľadať vinníkov a prevziať osobnú zodpovednosť za každé chovateľské rozhodnutie. Nemusíme čakať na nové vyhlášky, pretože tie najdôležitejšie kroky máme vo vlastných rukách už dnes:

1. Uprednostňovať funkčné zdravie: Do chovu dôsledne vyberajme funkčne, povahovo a dedične zdravé jedince, nielen psy s atraktívnym výstavným exteriérom.

2. Odmietnuť extrémy: Nepodporujme v chove ani v kruhoch nadmerné konformačné znaky (exagerácie), ktoré ohrozujú zdravie, dýchanie, pohyb či welfare psa.

3. Dôsledne testovať: Využívajme všetky dostupné zdravotné a genetické DNA testy a ich výsledky zodpovedne zohľadňujme pri párovaní jedincov.

4. Chrániť genetickú diverzitu: Vyhýbajme sa nadmernému využívaniu populárnych plemenníkov (tzv. popular sire syndrome) a pristupujme s maximálnou opatrnosťou k príbuzenskej plemenitbe.

5. Rešpektovať prirodzenú reprodukciu: Neprehliadajme problémy s prirodzeným krytím a pôrodom, ktoré sú jasným biologickým signálom organizmu.

6. Argumentovať odborne: Vzdelávajme sa v genetike a legislatíve, aby sme pred verejnosťou aj úradmi dokázali kedykoľvek obhájiť zmysel chovu s preukazom pôvodu.

Zodpovedný chov nie je o hľadaní kľučiek v benevolentných predpisoch, ale o ochote robiť správne rozhodnutia v záujme budúcnosti plemena. FCI a jej Európska sekcia dnes v Bruseli bojujú za zachovanie našich milovaných plemien. Podporme ich prácu tým, že naša vlastná kynológia bude ukážkou zdravia, odbornosti a transparentnosti.

Zhodnotenie a rozbor novej európskej legislatívy z pohľadu praxe chovateľa

Pohľad chovateľa na Nariadenie (EÚ) 2026/1818 a súvisiace legislatívne zmeny odhaľuje zásadný rozdiel medzi teoretickou ochranou zvierat od úradníckeho stola a reálnou genetickou prácou v chovateľskej stanici. Kým úmysel eliminovať extrémy a utrpenie zvierat je plne v súlade s etickým kódexom organizovanej kynológie, plošné tabuľkové obmedzenia bez kontextu konkrétneho plemena prinášajú do chovateľskej praxe viaceré odborné paradoxy.

1. Presun kompetencií pri výbere do chovu (klub verzus veterinár). Doteraz spočívala garancia typickosti, zdravia a funkčnosti na národných kynologických organizáciách, chovateľských kluboch, poradcoch chovu a posudzovateľoch. Nové nariadenie EÚ však stanovuje, že ak pes môže vykazovať nadmerne vyvinutý konformačný znak, chovateľ musí pred jeho výberom do chovu konzultovať veterinára alebo nezávislú kvalifikovanú osobu pracujúcu pod zodpovednosťou veterinára.

Z pohľadu chovateľa tu vzniká riziko nejednotného posudzovania funkčnej anatómie odborníkom, ktorý je síce skvelým klinickým lekárom, no nemusí poznať historickú a pracovnú špecifikáciu daného plemena. Príkladom z praxe sú výstavy v Nemecku, kde sa začali vylučovať zdravé psy pre dlhé uši, hoci u duričov a farbiarov má dĺžka ucha priame pracovné opodstatnenie pri rýchlom sledovaní stopy zveri. Zároveň je to však jasný apel na sebareflexiu chovateľov a rozhodcov: ak uši dosahujú taký extrém, že ich pes ťahá po zemi a šliape si po nich, nejde už o funkčný pracovný znak, ale o škodlivú exageráciu, ktorú musíme v chove sami prísne trestať.

2. Genetická pasca: (recesívni prenášači a líniová plemenitba). V modernej chovateľskej praxi sú DNA testy základným nástrojom na udržanie zdravého chovu bez toho, aby sme zdecimovali genetickú variabilitu plemena. Pravidlá FCI sú postavené na exaktnom genetickom princípe: jedinca, ktorý je klinicky zdravým prenášačom (carrier) závažného recesívneho monogénového ochorenia, možno bezpečne spojiť s preukázateľne čistým jedincom (clear) na rovnakú chorobnú alelu. Takéto spojenie garantuje, že sa nenarodí žiadne postihnuté šteniatko, a zároveň v chove nestratíme cenné exteriérové či pracovné línie.

Nariadenie EÚ v základnom texte plošný zákaz prenášačov neuvádza, no určenie genotypov, ktoré sa majú z chovu úplne vylúčiť, ponecháva na budúce delegované akty. Ak by úradníci v delegovaných aktoch nariadili plošné vyradenie všetkých prenášačov bez možnosti ich párovania s čistými jedincami, u mnohých plemien by to viedlo k dramatickému zúženiu genofondu.

Podobne citlivým zásahom do práce chovateľa je obmedzenie príbuzenskej plemenitby. Kým FCI zakazuje párenie súrodencov z rovnakého vrhu a spojenie rodič – potomok, EÚ plošne zakazuje aj párenie polovičných súrodencov a spojenie starý rodič – vnúča. Klasická líniová plemenitba (napr. na úrovni polovičných súrodencov zo špičkového preverovateľa) tak bude zakázaná a výnimku budú môcť udeliť len štátne orgány pri lokálnych plemenách s obmedzeným genetickým fondom. Paradoxom pritom zostáva, že kým FCI chráni genetickú diverzitu odporúčaným limitom pre plemenníkov (maximálne 5 % šteniat registrovaných v plemene počas 5 rokov), nariadenie EÚ žiadny ekvivalentný limit proti nadmernému využívaniu populárnych psov nezavádza.

3. Reprodukčné limity: (biológia verzus plošná tabuľka). Z praktického chovateľského hľadiska vyvoláva najväčšie odborné otázky regulácia pôrodov. Pravidlá FCI riešia príčinu problému. Chov sa zastavuje vtedy, ak je prirodzený pôrod znemožnený anatómiou sučky alebo dedičnou inerciou. EÚ však zavádza mechanickú stopku. Žiadny ďalší chov po dvoch cisárskych rezoch bez ohľadu na ich príčinu. V chovateľskej praxi pritom nie je výnimkou, že anatomicky bezchybná sučka s normálnou panvou musí podstúpiť cisársky rez pre akútnu polohovú anomáliu plodu alebo jedno mŕtve šteniatko blokujúce pôrodné cesty. Plošné vyradenie takejto sučky nemá genetické opodstatnenie, no pre chovateľa predstavuje novú nekompromisnú realitu.

Naopak, ostatné reprodukčné limity EÚ len potvrdzujú to, čo poctiví chovatelia dávno dodržiavajú. Zákaz krytia pred druhým háraním a povinné písomné potvrdenie veterinára pred chovom u sučky vo veku 8 a viac rokov. Samotný limit maximálne 3 vrhov za 2 roky s následným minimálne ročným odpočinkom je v praxi dokonca miernejší než štandard vo väčšine chovateľských klubov, kde zodpovední chovatelia odchovávajú na sučke spravidla jeden vrh ročne.

4. Paradox dvojitého metra. Kto v skutočnosti doplatí na regulácie? Najväčšia frustrácia chovateľa čistokrvných psov pramení z nerovného dopadu legislatívy v praxi. Registrovaný chovateľ pod hlavičkou FCI je v systéme plne transparentný, investuje stovky eur do zdravotných vyšetrení a riadi sa prísnymi pravidlami, no dostáva na plecia len ďalšie papierovačky a kontroly.

Zároveň v spoločnosti pretrváva silný dopyt po "čistokrvných psoch bez papierov" pre radosť, kde kupujúci aj produkujúci odmietajú röntgeny a genetické testy s argumentom, že pokiaľ pes nejde k veterinárovi, nemá diagnózy, a stačí, že na pohľad nemá krivé nohy. Takéto nekontrolované domáce nakrývanie "raz-dvakrát za život" bez znalosti predkov, spolu s neriešenou populáciou psov v osadách a klietkových množiarňach, zostáva mimo reálneho dosahu úradov a naďalej plní útulky. Rovnako musia samotné kluby aj štátne orgány nekompromisne vyčistiť vlastné rady od jednotlivcov, ktorí aj v legálnom chove držia psy v nevyhovujúcich podmienkach a špine, pretože práve takéto prípady dávajú zbraň do rúk radikálnym kritikom celej kynológie.

5. Strategické kroky pre chovateľskú prax do roku 2030. Aby čistokrvný chov toto prechodné obdobie ustál, chovatelia a národné chovateľské kluby musia zmeniť svoj prístup z pasívneho prijímania nariadení na aktívnu odbornú prácu. Vstup Európskej sekcie FCI do priamych rokovaní s poslancami Európskeho parlamentu a DG SANTE, ako aj iniciatívy na zápis tradičných chovateľských metód do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO (podľa vzoru Turkménska a francúzskej SCC), vytvárajú pre chovateľov potrebný medzinárodný rámec ochrany.

Do chovu zaraďujme len funkčne a dedične zdravé jedince s vyrovnaným temperamentom bez anatomických extrémov. Každé spojenie podložme genetickými DNA testami a vyšetreniami, aby sme vedeli svoje chovateľské rozhodnutia odborne obhájiť. Vyhýbajme sa nadmernému využívaniu rovnakých plemenníkov a plánujme krytia mimo zakázanej línie polovičných súrodencov či starých rodičov. Vysvetľujme záujemcom o šteniatka, že preukaz pôvodu nie je vstupenka na výstavy, ale garancia testovaného zdravia a známeho pôvodu.

Chovateľstvo psov s preukazom pôvodu sa definitívne mení z čisto záujmovej činnosti na exaktný manažment genetiky, ktorý si vyžaduje neustále vzdelávanie a schopnosť argumentovať dátami. Ak budeme v našich chovateľských staniciach a kluboch presadzovať nekompromisnú kvalitu, funkčnosť a zdravie nad počtom odchovaných vrhov či výstavnými kokardami, európske regulácie nielen zvládneme, ale využijeme ich na jasné oddelenie skutočného, kultúrne hodnotného chovateľstva od nekontrolovaného množenia.


Zdroje, legislatívne dokumenty a užitočné odkazy

Pre hlbšie štúdium problematiky, overenie citovaných nariadení a sledovanie aktuálneho vývoja v európskej legislatíve uvádzame prehľad kľúčových zdrojov a inštitúcií.

1. Oficiálne dokumenty a legislatívny proces EÚ

• Nariadenie (EÚ) 2026/1818 o dobrých životných podmienkach psov a mačiek a ich vysledovateľnosti: Legislatívny rámec EÚ pre chov a držanie psov. 

• Pôvodný návrh Európskej komisie COM(2023) 769 final: Dokument obsahujúci dôvodovú správu k obmedzeniam (v slovenčine).

• Spis legislatívneho postupu v Európskom parlamente (2023/0447/COD): Prehľad hlasovaní výborov, spravodajcov a pozmeňujúcich návrhov.

• Európska komisia – DG SANTE (Welfare of dogs and cats): Oficiálna sekcia Generálneho riaditeľstva pre zdravie a bezpečnosť potravín venovaná novej legislatíve.

2. Prehľad citovaných častí nariadenia (EÚ) 2026/1818 pre jednoduchú orientáciu:

• Článok 5 (Art. 5): Upravuje všeobecné zásady chovu a minimalizáciu škodlivých rizík genotypu. Zahŕňa zákaz párenia polovičných súrodencov a spojenia starý rodič – vnúča (s možnosťou úradnej výnimky pre lokálne plemená s malým genofondom).

• Článok 8 (Art. 8): Stanovuje povinnosti pri výbere do chovu a ochranu pred nadmernými konformačnými znakmi ohrozujúcimi welfare. Ukladá povinnosť konzultovať výber s veterinárom, ak u psa hrozí nadmerne vyvinutý znak.

• Článok 16 (Art. 16): Rieši prijímanie delegovaných aktov Európskej komisie, ktoré v budúcnosti presne určia, aké genotypy a recesívne prenášače sa majú z chovu vylúčiť.

• Príloha I, bod 3 (Annex I, point 3): Obsahuje konkrétne technické limity reprodukcie. Zakazuje krytie pred druhým rujaním, dovoľuje maximálne 3 vrhy za 2 roky (s následným minimálne ročným odpočinkom), zakazuje ďalší chov po dvoch cisárskych rezoch bez ohľadu na príčinu a vyžaduje písomné potvrdenie veterinára pred zaradením suky staršej ako 8 rokov do chovu.

3. Medzinárodné kynologické organizácie a právne precedensy

Medzinárodná kynologická federácia (FCI): Medzinárodné pravidlá chovu FCI (FCI Breeding Rules čl. 1, 13, 19 a FCI Breeding Strategies 1–6, 8).

• Európska sekcia FCI (FCI Europe Section): Aktuálne informácie o rokovaniach s inštitúciami EÚ.

• Slovenská kynologická jednota (SKJ): Národná strešná organizácia zastupujúca slovenských chovateľov v štruktúrach FCI.

• UNESCO – Nehmotné kultúrne dedičstvo: Oficiálny zápis tradičného umenia chovu plemena (Turkménsky alabaj) na Reprezentatívny zoznam UNESCO.

• Société Centrale Canine (SCC): Projekt francúzskej kynologickej organizácie na ochranu 59 národných plemien v rámci kultúrneho dedičstva UNESCO.

• Krajinský správny súd v Štajersku (LVwG Steiermark): Právny precedens z júna 2026 vo veci posudzovania plemena Xoloitzcuintle a definície pojmu Qualzucht (v preklade "týranie šľachtením" alebo "mučivý chov").

Share