Výstavná realita vs. sociálne siete: Prečo píšeme len „A“ a zabúdame na našich psov?
Redakčný úvod: Milí priatelia kynológie, chovatelia a vystavovatelia, výstavná sezóna prináša okrem krásnych stretnutí a radosti z úspechov aj situácie, o ktorých sa v kuloároch šepká často, no nahlas sa o nich hovorí len málokedy. Rozhodli sme sa otvoriť tému, ktorá rezonuje azda na každej jednej výstave a následne zaplavuje naše sociálne siete.
Ako virtuálny svet kriví skutočnú realitu výstavných kruhov? Prečo sa s ľahkosťou chválime víťazstvami, no horšie známky si radšej nechávame pre seba? A čo je zo všetkého najdôležitejšie, ako našu frustráciu a nesplnené ambície pociťujú tí, na ktorých by nám malo záležať najviac, naši štvornohí parťáci na druhom konci vôdzky?
Prinášame vám zamyslenie nad etikou vystavovania, transparentnosťou a športovým duchom, ktoré, ako veríme, nielen nastaví malé zrkadlo, ale predovšetkým rozprúdi zdravú a otvorenú diskusiu. Prajeme vám inšpiratívne čítanie a budeme radi, ak sa na konci článku zapojíte do našej ankety.
Pondelok ráno po viacdňovej medzinárodnej výstave psov. Sociálne siete sú zaplavené fotografiami krásnych psov, usmiatych handlerov a pestrofarebných stužiek. Štatút za štatútom hlása výsledky ako Excellent 1, CAC, CACIB, BOB. Pri pohľade na tento virtuálny svet by nezainteresovaný človek nadobudol pocit, že na Slovensku a v okolitých krajinách máme len samých víťazov a v kruhoch sa nerozdávajú iné známky ako "Výborná".
Aká je však skutočná realita? A čo sa deje v momentoch, keď rozhodca neukáže na prvé miesto, ale udelí známku "Veľmi dobrá" (VD) alebo dokonca "Dobrá"?
Filter sociálnych sietí: Je selektívne zverejňovanie fér?
Zoberme si bežný príklad z praxe. Vystavovateľ prihlási svojho psa na trojdňovú výstavu. V piatok a v sobotu sa psovi v silnej konkurencii alebo z iných dôvodov nedarí a odnáša si z kruhu dvakrát známku VD. V nedeľu sa karta obráti, pes získa Výborná 1 a titul CAC. Čo sa objaví večer na Facebooku? Iba nedeľný úspech, sprevádzaný nadšeným textom o tom, aký úžasný víkend má za sebou.
Je takéto správanie korektné? Z ľudského hľadiska je prirodzené, že sa chceme chváliť úspechmi a tie menej slávne dni si nechávame pre seba. Z kynologického a chovateľského hľadiska to však už také jednoznačné nie je.
Vytvára to ilúziu dokonalosti. Chovatelia, ktorí hľadajú krycieho psa, alebo záujemcovia o šteniatka si takto môžu vytvoriť skreslený obraz. Navyše, v dnešnej dobe sú takmer všetky výsledky z výstav dostupné online. Prihlasovacie systémy evidujú každý jeden nástup do kruhu. Ľudia, ktorí sa o výstavy a chov naozaj zaujímajú, si vedia tieto údaje kedykoľvek dohľadať. Snaha "zatajiť" horšiu známku tak vyznieva nielen zbytočne, ale často aj úsmevne.
Na druhej strane, o to viac si musíme vážiť vystavovateľov, ktorí dokážu s pokorou napísať aj to "B". Tých, ktorí zverejnia príspevok v znení: "Tento víkend bol náročný. V piatok a v sobotu sme si odniesli VD, psíkovi nesadol povrch a ja som bol nervózny, no v nedeľu sme to zlomili a vybehali sme si V1." Takýto prístup ukazuje skutočného športového ducha, transparentnosť a zdravé sebavedomie chovateľa.
Koniec sveta v kruhu: Keď ego zatieni lásku k psovi
Oveľa závažnejším problémom, než je kozmetika príspevkov na Facebooku, je však správanie niektorých vystavovateľov priamo v kruhu a po ňom. Všetci to poznáme. Rozhodca dopíše posudok, asistentka podá tabuľku s hodnotením a zaznie ortieľ: "Veľmi dobrá."
V tom momente akoby niektorým handlerom spadla opona. V zlomku sekundy znenávidia rozhodcu (pretože on tomu "určite nerozumie"), konkurentov (ktorí mali "určite protekciu") a celý svet. Najhoršie na tom je, že túto obrovskú vlnu frustrácie a hnevu si odnesie ten, kto za to môže najmenej, samotný pes.
Ako to pes cíti? Pes nevie čítať výstavné poriadky. Nerozumie, čo znamená skratka CACIB a je mu úplne jedno, akú farbu má stužka, ktorú mu dajú. Pes vníma len jednu vec: energiu, náladu a reč tela svojho pána.
Keď handler v hneve zoberie posudok, s nespokojným mrmlaním opúšťa kruh, frustrovane potiahne alebo šklbne výstavnou vôdzkou, aby psa popohnal k opusteniu "miesta činu", a následne ho pri klietke chladne ignoruje, pácha tým obrovskú škodu. Pes, ktorý sa pred minútou snažil vyhovieť svojmu pánovi najlepšie ako vedel (možno mu len bolo teplo, bál sa hluku, alebo skrátka nemal svoj deň), je zrazu potrestaný za niečo, čomu nerozumie. Výstava, ktorá by mala byť radostnou spoločnou aktivitou, sa tak v jeho očiach mení na stresujúci zážitok.
Výstava ako tímová hra
Nezabúdajme, prečo sme s kynológiou začali. Boli to naše psy, bígle, duriče, či akékoľvek iné plemená, ktoré nás do tohto sveta priviedli. Sú to naši partneri, nie športové náčinie na leštenie nášho ega.
Zlá známka na výstave neznamená, že náš pes je zrazu horší. Stále je to ten istý úžasný spoločník, s ktorým večer zaspávame na gauči. Rozhodca hodnotí len aktuálny stav v danej minúte a v danom kruhu. Subjektívne a dobovo.
Slovo na záver: Buďme hrdí na celú cestu
Skúsme spoločne kultivovať výstavné prostredie. Začnime od seba. Majme odvahu priznať, že nie každý deň svieti slnko a nie z každej výstavy si odnášame poháre. Buďme k sebe úprimní na sociálnych sieťach a neschovávajme sa za ilúziu neomylnosti.
A predovšetkým, nech už z kruhu odchádzame s titulom Best in Show alebo so známkou Dobrá, pohlaďme svojho psa s rovnakou láskou. Zatiaľ čo pre nás môže byť výstava dôležitou chovateľskou métou, pre nášho psa sme celým svetom my sami. Nesklamme ho pre kúsok farebnej látky alebo lesklého pohára.
Aký je váš názor? Zapojte sa do prieskumu!
Zaujíma nás, ako túto tému vnímate vy, priamo z výstavných kruhov. Je pre vás profil na sociálnej sieti len miestom na oslavu úspechov, alebo preferujete úplnú transparentnosť? V nižšie priloženej ankete máte možnosť (úplne anonymne) vyjadriť svoj postoj. Pokiaľ máte chuť podeliť sa aj o vlastné skúsenosti z kruhu či konkrétne zážitky, budeme veľmi radi, ak sa rozpíšete v otvorených otázkach. Priebežné percentuálne výsledky hlasovania uvidíte hneď po odoslaní formulára a tie najzaujímavejšie odpovede z diskusie uverejníme po nejakom čase ako samostatné zhrnutie tu, na konci tohto článku. Zistíme tak spoločne, aká je skutočná realita na druhom konci vôdzky.