Slepá poslušnosť alebo bystrý úsudok? Veda potvrdzuje, že psy presne vedia, kedy nám (ne)môžu dôverovať
Často máme tendenciu psiu myseľ podceňovať. Hovorí sa, že pes za kúsok párku urobí čokoľvek a slepo nasleduje svojho pána. Vedecké štúdie však potvrdzujú to, čo mnohí pozorní chovatelia z praxe už dávno tušia: naši štvornohí spoločníci sú mimoriadne bystrí pozorovatelia, ktorí vedia presne analyzovať ľudské správanie. Nasledujú naše povely skutočne "automaticky", alebo dokážu zhodnotiť, či sme vôbec hodní ich dôvery?
Je všeobecne známe, že ak človek ukáže na určitý predmet, pes má tendenciu túto sociálnu nápovedu nasledovať. Dlho sa predpokladalo, že ide o naučený reflex. Skupina odborníkov pod vedením Akiko Takaoku z japonskej Kjótskej univerzity sa však rozhodla otestovať niečo veľmi jednoduché a veľmi ľudské: Keď človek ukáže prstom, ide tam pes slepo, alebo si pamätá, či mal tento človek v minulosti pravdu?
Pred výskumníkmi stála neľahká úloha. v mene vedy museli psy úmyselne zavádzať.
Experiment s prázdnou nádobou: Ako rýchlo stratíte psiu dôveru
Vedci pripravili experimentálnu úlohu (známu ako object choice task), pri ktorej použili dve nádoby. V jednej bola ukrytá potrava, druhá bola prázdna. Pokus prebiehal v troch fázach:
1. fáza (dôvera): Výskumník ukázal na nádobu, v ktorej bola maškrta. Väčšina z 34 testovaných psov radostne pribehla na určené miesto a dostala svoju odmenu.
2. fáza (zrada): Tu sa začal chyták. Výskumník najprv psom ukázal obsah oboch nádob, aby presne videli, kde sa jedlo nachádza. Následne však ukázal na prázdnu nádobu. Psy, ktoré k tejto "nástrahe" pribehli, pocítili logické sklamanie.
3. fáza (následok): Výskumník sa vrátil k poctivosti a opäť ukázal na nádobu s jedlom. Presne ako v prvej fáze. Gesto sa nezmenilo. Zmenilo sa však to, že psom už napovedal človek, ktorý ich predtým oklamal. Výsledok? Psy odmietli pristúpiť. Tí istí jedinci, ktorí v prvej fáze s radosťou nasledovali ruku výskumníka, ho v tretej fáze začali ignorovať.

Kľúčový zvrat: Je to nuda, alebo nedôvera?
Mohli by sme si myslieť, že psy jednoducho stratili motiváciu, prestali chápať ľudské gestá, alebo ich pokus prestal baviť. Preto vedci zrealizovali druhú časť experimentu.
Do štúdie zapojili úplne nového, neznámeho výskumníka, ktorý opäť ukázal na nádobu s potravou. A stalo sa niečo úžasné, psy tohto nového človeka okamžite poslúchli! Znamená to, že nestratili záujem o jedlo, ani nezabudli, čo znamená ukázanie prstom. Začali jednoducho posudzovať spoľahlivosť konkrétneho človeka, ktorý im dáva signál.
Čítajú v nás ako v otvorenej knihe
Štúdia, ktorá bola publikovaná pod názvom "Do dogs follow behavioral cues from an unreliable human?" v odbornom žurnále Animal Cognition, netvrdí, že psy dokážu odhaliť "zlého človeka" v nejakom hlbokom morálnom zmysle. Neznamená to ani to, že chápu klamstvo presne tak, ako ho chápeme my, alebo že si v hlave vedú dlhodobé skóre našich prehreškov.
Ukazuje to však niečo oveľa dôležitejšie: psy nesledujú len našu ruku. Pamätajú si, či sa človeku, ktorý k tej ruke patrí, oplatí dôverovať. Podľa Akiko Takaoku vlastnia psy oveľa vyspelejší sociálny intelekt, než sme si mysleli. "Tento sociálny intelekt sa selektívne rozvíjal počas ich dlhého spolunažívania s ľuďmi," vysvetľuje. Zvieratá dokážu vďaka nemu flexibilne upravovať svoje správanie na základe predchádzajúcich skúseností.
Stres z nepredvídateľnosti a hrubé správanie
Na tieto zistenia nadväzujú aj ďalšie pozorovania. Psy milujú predvídateľnosť. Ak sú ľudské gestá nejednoznačné a nepredvídateľné, môžu byť nervózne a prežívať stres.
Zaujímavé je, že výborne rozumejú aj vzťahom, ktoré si ich majitelia vytvárajú s inými ľuďmi. V inom známom experimente majitelia psov požiadali neznámych ľudí o pomoc. Následne sa títo cudzí ľudia snažili ponúknuť psy maškrtou. Prekvapivo, od ľudí, ktorí sa k majiteľovi správali hrubo alebo mu odmietli pomôcť, zvieratá odmenu neprijali. To naznačuje, že psy výborne "čítajú" spoločenské normy a veľmi dobre vedia, kto je k ich rodine priateľský a kto nie.
Čo to znamená pre nás majiteľov?
Pre chovateľov svorkových psov, ako sú napríklad bígle, ktoré sú mimoriadne citlivé na reč tela a tímovú prácu, nesú tieto štúdie jasný odkaz. Ak ste svojho psa niekedy úmyselne oklamali (či už pri výcviku, alebo len tak zo žartu), buďte si istí, že si o vás veľmi rýchlo utvoril názor a vie, čo od vás môže čakať.
Budovanie poslušnosti nestojí len na maškrtách. Stojí na tom, či ste pre svojho psa čitateľným, spravodlivým a stopercentne spoľahlivým partnerom. Pretože dôvera je niečo, čo u psa stratíte len raz.
Zdroj vedeckej štúdie: Takaoka A. a kol. (2015), Animal Cognition / PubMed (PMID: 25348065)
