Pedikúra pre bígla: Ako na pazúriky bez stresu a krvi

Strihanie pazúrikov je pre mnohých majiteľov psov tou najstresujúcejšou časťou starostlivosti. Strach z toho, že psovi ublížite a ,,zastrihnete do živého", je prirodzený. U bíglov, ktorí sú známi svojou občasnou dramatickosťou (tzv. bíglí krik), to platí dvojnásobne.

Tento článok vás naučí, ako porozumieť anatómii pazúra a ako postupovať tak, aby ste z pedikúry urobili pokojnú rutinu.

Dlhé pazúry nie sú len estetický problém. Spôsobujú psovi bolesť pri chôdzi, deformujú postoj labiek a v extrémnych prípadoch môžu viesť k predčasnej artritíde. Ak pri chôdzi vášho bígla po plávajúcej podlahe počujete charakteristické ,,cvakanie", je čas na zásah.

1. Anatómia: Čo sa skrýva vo vnútri?

Psí pazúr nie je ako ľudský necht. Skladá sa z dvoch častí:

Rohovina: Tvrdý vonkajší obal, ktorý pes necíti.

Živé lôžko (Quick): Vnútorná časť, kde sa nachádzajú cievy a nervové zakončenia. Ak doň zastrihnete, vyvolá to bolesť a pomerne silné krvácanie.

U bíglov máme výhodu: Mnohí majú aspoň časť pazúrikov svetlých.

Svetlý pazúr: Živé lôžko uvidíte ako ružovú časť vo vnútri. Striháme približne 2 mm pred ním.

Tmavý pazúr: Tu lôžko nevidíte. Postupujeme po milimetroch a sledujeme rez (viď nižšie).

2. Výber správneho náradia

Zabudnite na nožničky pre ľudí. Potrebujete nástroje určené pre psov:

Klieštiky (Gilotínové alebo bočné): Kvalitné a ostré. Tupé kliešte pazúr drvia, čo psa bolí.

Brúska na pazúry (Dremel): Skvelá alternatíva pre tých, ktorí sa boja klieštikov. Brúskou postupne skracujete rohovanú časť bez rizika náhleho zastrihnutia.

Zastavovač krvácania: Pre istotu majte po ruke špeciálny prášok (hemostatický prášok) alebo obyčajný kukuričný škrob.

3. Postup krok za krokom

Fáza 1: Zvykanie (Desenzitizácia)

Nikdy nezačnite strihať hneď všetkých 20 pazúrov. Prvé dni len berte labku do ruky, dotýkajte sa jej klieštikmi a dajte psovi maškrtu. Pes musí pochopiť, že manipulácia s labkou nie je hrozba.

Fáza 2: Samotný rez

Pevný, ale jemný úchop: Labku držte stabilne, ale nestláčajte ju príliš silno.

Uhol 45 stupňov: Nestrihajte kolmo, ale pod uhlom smerom od spodnej časti labky.

Metóda ,,salámy": Strihajte po malých kúskoch (1 – 2 mm).

Sledujte stred rezu: Akonáhle na reze uvidíte v strede tmavú alebo ružovú bodku, zastavte! To je začiatok živého lôžka.

4. Čo robiť, ak zastrihnete? (Prvá pomoc)

Stane sa to aj profesionálom, takže neprepadajte panike. Váš stres sa prenesie na psa.

Zachovajte pokoj: Ak začnete kričať ,,Ježišmária!", pes si vybuduje traumu.

Zastavte krvácanie: Pritlačte na koniec pazúra gázu alebo naneste zastavovací prášok (prípadne namočte pazúr do misky s múkou či škrobom). Tlak držte aspoň minútu.

Odmena: Ihneď po incidente dajte psovi super-maškrtu. Musí si udalosť spojiť s niečím dobrým.

5. Špeciálne tipy pre majiteľov bíglov

Vlčie pazúry: Nezabúdajte na piaty pazúr na predných nohách (niekedy aj zadných). Tieto sa neobrusujú o zem a môžu bolestivo zarásť do kože.

Pohyb ako brúska: Ak váš bígl veľa behá po asfalte alebo betóne, pazúry sa brúsia prirodzene a vašu pomoc budú potrebovať menej často.

Unavte ho: Strihajte pazúry večer, keď je pes unavený po dlhej prechádzke. Bude klásť menší odpor.

Zlaté pravidlo:

Radšej strihať menej a častejšie (raz za 2 týždne), ako veľa raz za pol roka. Čím častejšie striháte, tým viac sa živé lôžko sťahuje hlbšie do pazúra, čo vám umožní udržiavať labky zdravé a krátke.

Naučiť psa, aby vám labku na strihanie podával dobrovoľne, je vrcholom tzv. kooperatívnej starostlivosti. Namiesto toho, aby ste psa premohli a držali v zveráku, urobíte z neho partnera, ktorý vie, že za svoju odvahu dostane kráľovskú odmenu.

Tu je návod, ako na to – krok za krokom.

Metóda "Dobrovoľná manikúra": Ako naučiť bígla spolupracovať

Bígle sú extrémne motivované jedlom. To je vaša najväčšia zbraň. Cieľom je, aby pes vnímal klieštiky ako ,,automat na maškrty", a nie ako nástroj mučenia.

1. Krok: Upevnenie povelu ,,Daj labku"

Ak váš pes tento povel nepozná, začnite ním.

- Ponúknite psovi zovretú dlaň s maškrtou. Keď do nej buchne labkou, otvorte ju a maškrtu mu dajte.

- Pridajte slovný povel ,,Labka" alebo ,,Popros".

- Cieľ: Pes musí labku podávať s radosťou a bez nátlaku.

2. Krok: Predstavenie klieštikov (Bez strihania)

Položte klieštiky na zem. Zakaždým, keď k nim pes príde a očuchá ich, dajte mu maškrtu.

- Potom klieštiky vezmite do ruky. Ukážte ich psovi – ak ostane pokojný, dostane odmenu.

- Tajomstvo úspechu: Klieštiky = maškrta. Táto rovnica musí v hlave psa svietiť ako neonový nápis.

3. Krok: Spojenie dotyku a nástroja

Požiadajte psa o labku. Keď vám ju položí do dlane, druhou rukou sa klieštikmi len dotknite pazúrika (bez strihania!).

- Ihneď po dotyku nasleduje pochvala a odmena.

- Opakujte to niekoľko dní, kým pes pri dotyku klieštikov s pazúrom ostáva úplne uvoľnený.

4. Krok: Akustický tréning (Cvaknutie naprázdno)

Mnoho psov sa bojí práve toho prudkého zvuku ,,cvak".

- Držte klieštiky blízko labky a cvaknite nimi naprázdno (do vzduchu).

- V momente cvaknutia hoďte psovi maškrtu. Pes si musí zvyknúť, že ten zvuk je signálom, že prichádza jedlo.

5. Krok: Prvý reálny rez

Keď pes zvláda dotyk aj zvuk, urobte prvý rez.

- Stačí odstrihnúť milimeter z jedného jediného pazúrika.

- Po tomto jednom reze urobte obrovskú oslavu, dajte psovi hrsť maškŕt a tréning ukončite.

- Nesnažte sa hneď ostrihať všetky labky. Menej je v tomto prípade viac.

💡 Metóda ,,Lízacia podložka"

Ak je váš bígl nepokojný, využite jeho slabosť pre jedlo. Natrite na lízaciu podložku alebo na tanier trochu arašidového masla (bez xylitolu!) alebo paštéty.

- Prísavkou ju pripevnite na okno alebo dvere vo výške psích očí.

- Kým sa pes sústredí na lízanie dobroty, vy môžete v pokoji ostrihať pazúriky.

- Pes je zamestnaný a buduje si pozitívnu asociáciu: "Strihanie = paštétové nebo."

Znak, že treba zvoľniť: Ak pes labku odťahuje, cúva alebo vyzerá v napätí, vrátili ste sa v tréningu príliš ďaleko. Vráťte sa o krok späť k bodu, kde sa pes cítil komfortne.