Krutá daň za „roztomilosť“: Prečo extrémne šľachtenie psov nie je prejavom lásky
Krátka papuľka, obrovské oči, detský výraz a chrochtanie pri každom nádychu. To, čo mnohí ľudia pri pohľade na módne plemená považujú za "čistú rozkoš", je v skutočnosti každodenným bojom o prežitie. Snaha cielene "vyrábať" roztomilé psíky s extrémnymi znakmi prekročila únosnú hranicu. Odvrátenou stranou tohto pochybného estetického ideálu je celoživotné utrpenie zvierat, ktoré bez našej pomoci nedokážu urobiť ani to najzákladnejšie – voľne sa nadýchnuť.
Život v stave neustáleho dusenia
Najvypuklejším príkladom tohto problému sú mopsy a ďalšie brachycefalické plemená. Ich typickým znakom, pre ktorý sú tak vyhľadávané, je extrémne skrátená tvárová časť lebky. Táto anatomická deformácia však prináša takzvaný brachycefalický syndróm.
Tieto psy majú zúžené nozdry a neúmerne predĺžené mäkké podnebie, ktoré im blokuje dýchacie cesty. V praxi to znamená, že žijú v stave chronického dusenia. Chrápanie a chrochtanie, na ktorom sa mnohí majitelia smejú, je v skutočnosti zúfalou snahou zvieraťa nabrať do pľúc dostatok kyslíka. Tieto psy nezvládajú bežnú fyzickú námahu a sú mimoriadne náchylné na prehriatie. Zatiaľ čo zdravý pes (ako napríklad bígl) sa dokáže efektívne ochladzovať zrýchleným dýchaním, mops túto schopnosť stráca. Úpal a kolaps z tepla ho môžu postihnúť už po krátkej prechádzke v mierne teplom počasí.
Deformácia, ktorá postihuje celé telo
Problémy s dýchaním sú len špičkou ľadovca. Skrátená lebka so sebou prináša kaskádu ďalších vážnych zdravotných komplikácií:
• Oči v neustálom ohrození: Plytké očnice spôsobené zdeformovanou lebkou prinášajú permanentné riziko poranení, bolestivých vredov rohovky, či dokonca desivého scenára, vypadnutia oka pri náraze alebo nadmernom napätí vôdzky.
• Zuby bez priestoru: V miniatúrnej čeľusti niet miesta pre plný psí chrup. Zuby rastú krivo, tlačia sa na seba, čo nevyhnutne vedie k chybnému zhryzu, ťažkým parodontitídam a predčasnej strate zubov.
• Kožné infekcie: Hlboké kožné záhyby na tvári možno pôsobia "milučko", no z veterinárneho hľadiska sú ideálnym liahňiskom pre množenie baktérií a plesní. Bez každodennej a dôkladnej hygieny sa rýchlo rozvinú bolestivé dermatitídy.
• Kostra a pohybový aparát: Chrbtové anomálie, krátke a krivé končatiny a často prítomný klinovitý stavec vedú k deformáciám chrbtice. Tieto defekty môžu časom vyústiť až do úplného ochrnutia zadných končatín.
Keď je prirodzený pôrod nemožný
Extrémy v šľachtení zasiahli aj samotnú reprodukciu. Pre neúmerne veľkú hlavu šteniat v pomere k úzkej panve samíc sa dnes až 80% mopsov rodí chirurgicky, cisárskym rezom. Prirodzený pôrod je v mnohých prípadoch fyzicky nemožný a pre matku i šteniatka smrteľne nebezpečný. K tomu sa pridáva fakt, že skrátená lebka vyvíja tlak na mozog, čo zvieraťu spôsobuje chronické a kruté bolesti hlavy.
Skutočná krása znamená zdravie a vitalitu
Zostáva zásadná etická otázka: Prečo ľudia zámerne mrzačia psy kvôli vlastnému pochybnému potešeniu? Dá sa v genetickej degenerácii skutočne vidieť krása?
Výborným príkladom takto funkčného a vitálneho plemena je práve bígl. Jeho anatómia nebola nikdy zdeformovaná extrémnymi estetickými požiadavkami, ale formovala ju storočia trvajúca reálna práca v teréne. Bígl má prirodzene formovanú lebku a plne priechodné dýchacie cesty, vďaka čomu bez problémov zvláda aj vysokú fyzickú záťaž, či už ide o aktívny pohyb, dlhé túry, alebo náročnú prácu na stope pri farbiarskych skúškach. Má pevnú, atletickú stavbu tela, hlboký hrudník poskytujúci dostatok priestoru pre pľúca a srdce, a silné končatiny chrániace kĺby a chrbticu pred deformáciami. Pri pohľade na zdravého, temperamentného bígla v pohybe nevidíme žiadne fyzické obmedzenia ani tiché utrpenie, ale presne to, čím by mal pes fyziologicky byť: stelesnenie sily, neúnavnej vytrvalosti a prirodzenej radosti zo života.
Stačí sa pozrieť na zdravého, funkčného psa. V jeho proporciách a pohybe je vidieť silu, radosť zo života, vytrvalosť a vitalitu. Naopak, extrémne vyšľachtený mops je dnes geneticky chorý tvor, ktorého "roztomilý" vzhľad je len súborom vážnych vrodených defektov. Bez neustálej asistencie veterinárov a chovateľov by tento pes v prirodzenom prostredí neprežil ani deň.
Spoločnosť sa našťastie začína prebúdzať. V niektorých krajinách sa plošne zakazujú cirkusy so zvieratami a štáty ako Nemecko, Holandsko či Nórsko už legislatívne zakázali alebo prísne obmedzili chov extrémnych brachycefalických plemien. Je čas uvedomiť si, že láska k mopsom (a podobným plemenám) v jej súčasnej podobe je často len sebeckou láskou k ich výzoru, nie k samotnému zvieraciemu životu.
Skutočná láska k psovi znamená chcieť, aby bol predovšetkým zdravý, funkčný a šťastný od prvého nádychu až do konca svojho života.